Za mojich mladých čias bol disident človek, ktorého stále sledovali, odpočúvali, predvolávali na výsluchy, vyhrážali sa mu, prehľadávali mu osobné veci, obmedzovali ho v kariére, pohybe a prenasledovali na každom kroku aj jeho najbližších.
Dnes sa za disidenta považujú ľudia sediaci za počítačom a nadávajúci na všetky výdobytky demokracie, ktoré si užívajú a nič im za to nehrozí. Taký človek si večer stane pred zrkadlom a dá si pár faciek sám alebo narazí hlavou do steny, aby mohol potom fňukať, ako ho ten dnešný svet ubíja.
Rozhodnutie o bombardovaní NATO sa posudzuje na stretnutí v Kremli:
- Prečo nezbombardujeme Francúzsko?
- Nie, moja dcéra žije na Côte dAzur
- Možno Londýn?
- Nie, tam býva môj syn!
- Možno USA?
- Nie, tam bývajú naše vnúčatá!
- Dobre, poďme bombardovať Shebekino (ruské mesto), nikto z nás tam nežije.
